Šťuka
21. 9. 2009
Šťuka žije vo všetkých typoch našich vôd. Má aerodynamický tvar tela, preto sa dokáže rýchlo pohybovať.
Je to dravá ryba.
Šťuka rastie veľmi rýchlo a dosahuje až vyše 1,5 m s hmotnosťou 35 kg. Má valcovité, silne pretiahnuté telo a dlhú hlavu. Na spodnej čeľusti má silné zuby. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus.
Jej výskyt je v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Tým, že sa živí rybami prirodzene reguluje výskyt premnožených rýb.
Má chutné mäso.
Už samotný zjav tejto bezpochyby krásnej ryby dáva tušiť, že ide o rýchleho a obávaného dravca našich vôd. Rovnako ako jej bližšie či vzdialenejšie rodové príbuzenstvo, je aj šťuka severná osamelým prefíkaným lovcom.
Štíhly tvar tela pomáha šťuke severnej pri rýchlych útokoch na korisť, ktoré sú veľmi pohotové a obratné. Pri samotnom love jej nepriamo pomáha aj špecifické sfarbenie, ktoré túto rybu spoľahlivo maskuje vo vodnom poraste pred očami potenciálnych úlovkov. Obýva rovnako rieky ako aj jazerá, pričom svoje stanovisko nachádza v miestach s bohatou vegetáciou, pobrežným porastom a množstvom prekážok vo vode, ktoré jej spoľahlivo slúžia ako úkryt, t.j. miesto, z ktorého loví. V riekach sa šťuka vyskytuje už od dolnej časti lipňového pásma až po ústie. Najčastejšie však v mrenovom a pleskáčovom pásme, kde je tok rieky už pokojnejší, kde sa nachádza viac tíšin a prekážok. V jazerách jej výskyt nepodlieha prakticky žiadnym pravidlám, čo sa týka veľkosti, hĺbky či umiestnenia v krajine. Žije všade, kde má dostatok potravy a úkrytov. Na menších stojatých vodách ju hľadáme v oblasti, kde je voda hlbšia a bohatá na prirodzené prekážky a taktiež aj v blízkosti brehu. Na väčších jazerách sa často zdržiava v okolí brehu, kam vyráža na lov. Samozrejme, treba ju hľadať aj inde - v oblasti potopených stromov, konárov a hustého vodného porastu. Potravu šťuky tvoria najmä ryby, ale aj vodné organizmy, obojživelníky a menšie suchozemské živočíchy (hady, červy, chrobáky, veľký hmyz, prípadne mláďatá vodnej hydiny). V prípade nedostatku potravy sa správa ako kanibal a požiera vlastné potomstvo. Na svoju korisť útočí razantne a bez váhania ju silne zovrie medzi zubami. Na rybky útočí v oblasti hlavy - ulovenú rybičku v papuli obráti tak, že hlavu úlovku nasmeruje k svojmu pažeráku. Je pravidlom, že šťuka hltá ryby hlavou dopredu. Šťuka priemerne za rok naberie na hmotnosti od 900 g do 1400 g. Hmotnosť priemerných úlovkov sa pohybuje od 2 do 6 kg, občas aj okolo 10 kg a príležitostne sa vyskytne aj väčší exemplár.
Náčinie
Ak chceme loviť šťuku prívlačou, musíme si uvedomiť, že náčinie musí plne zodpovedať športovým kvalitám tejto ryby. Treba preto voliť prút určený na strednú prívlač, o dĺžke do 3 m a vrhacej záťaži do 80 g. Voľba záleží najmä na použitej nástrahe a predpokladanej veľkosti úlovku, no závisí aj od samotného lovca, či je priaznivcom ľahšej, strednej, či ťažkej prívlače. Najkrajšie a najvzrušujúcejšie pôžitky zo zdolávania sa však prejavia s jemnejším náčiním, kedy rybár musí vynaložiť všetko svoje umenie nato, aby rybu napriek tomu zvládol a zároveň dával pozor na "celistvosť" náčinia. Udica by mala byť, pokiaľ je to možné, skladacia, vyrobená z karbónu a mala by mať kvalitné očká (SiC), ktoré zabraňujú odieraniu vlasca pri nepretržitej námahe. Prút musí spoľahlivo doplniť kvalitný navijak. Pre šťukové vláčenie je najlepšia veľkosť 40, prípadne 35. Pri navijaku treba mať na pamäti, aby disponoval viacerými ložiskami, bol pevnej konštrukcie a aby mal kvalitnú brzdu, pretože bez nej by celé naše úsilie mohlo stroskotať v priebehu sekundy. Vlasec musí priamo reagovať na zostavu prútu a navijaku. Správny silon by nemal byť ani príliš tvrdý (neprieťažný), ani príliš mäkký a mal by mať čo najmenšiu pamäť, t.j. nemal by znova prejavovať známky deformácie na miestach, na ktorých bola už predtým vzniknutá alebo odstránená. Dôležitá je taktiež aj odolnosť vlasca voči oteru, pretože prívlač je aktívny a intenzívny spôsob rybolovu. Isteže, zatiaľ nepoznám taký, ktorý by spájal v sebe všetky tieto vlastnosti. No myslím, že zo súčasnej ponuky na trhu je naozaj z čoho vyberať a úspešne používať. Veľmi dôležité je za žiadnych okolností nepodceňovať úlohu vlasca, pretože práve on nám poskytuje kontakt s rybou počas zdolávania. Ako doplnky môžeme ďalej použiť rôzne karabínky a obratlíky, ktoré zamedzujú efektu pokrúteného vlasca, čo je pri prívlači častý úkaz. Ešte rôzne záťaže a olovká a samozrejme - či už oceľové alebo kevlarové lanká, ktoré sú neoceniteľnými pomocníkmi, no hlavne poistkami pri love takej "prefíkanej" a bojovnej ryby, akou šťuka je. Šťuka nedokáže prehryznúť vlasec, no pri priamom kontakte počas zdolávania je silne napnutý a v prípade, že sa dostane medzi ostré šťučie zuby a ryba sa prudko otočí, pričom celou svojou silou a hmotnosťou zapôsobí na vlasec, v danom mieste stretu so zubami dôjde k pretrhnutiu a je okamžite po súboji, po úlovku a po nástrahe. Preto sa lanko skôr vyplatí ako nie.
Nástrahy
Čo sa týka umelých nástrah, zodpovedne možno prehlásiť, že šťuku možno loviť prakticky na každý druh (voblery, blyskáče, rôzne tandemy, twistre, rippery ale aj streamre a početné variácie už spomenutých nástrah). Voblery napodobňujú zranené resp. choré ryby, ktoré šťuka požiera prednostne. Túto nástrahu však treba správne "oživiť", aby cieľovú rybu zaujala. Veľkosti na lov šťúk sa pohybujú najčastejšie medzi 6 - 14 cm. Rotačné blyskáče lákajú šťuku k záberu farbou, zaujímavým efektom vo vode a tiež aj vibráciami, ktoré vysiela do okolia v dôsledku otáčania listu okolo osi. Úspešne možno použiť aj rôzne plandavé blyskáče. Pri rotačkách možno aplikovať veľkosti od 1 do 5 (3 - 12 g) pričom výber závisí od lokality. Gumené nástrahy a streamre sú najúčinnejšie vtedy, keď ich pohyb a farba čo najvernejšie pripomínajú korisť šťuky, čo platí aj pre ostatné umelé nástrahy. Experimentovať však treba aj s fantastickými a krikľavými farbami a to vtedy, keď sa úspech nedostaví s prírodnými.
Náhľad fotografií zo zložky Šťuka